Slepačí vývar, studené ruky, prekvapenie(a)

Autor: Katarina Sélešiová | 30.9.2014 o 14:41 | Karma článku: 4,04 | Prečítané:  1179x

 

V prehrávači mi znie Ladyhawke a jej Crazy World. Ak náhodou neviete, kto je LadyHawke, nevadí, ja tiež neviem, čo do éteru dáva nejaká „Bučkovanka“.... Maródujem, ale keďže PN znamená u mňa Profesionálne Naladená, smelo zásobujem sociálnu sieť svojimi novými fotkami a taktiež jedným prekvapením. Nemám predsa chrípku, aby som ležala v posteli, síce, z tej chrípky sa dá aspoň vyliečiť.... No nič, hrá ďalšia pesnička a na pokyn môjho mozgu aby som odohnala vtieravé smutné myšlienky vrtím bokmi „bang, bang, bang“ ... Dnes je krásny deň. Som rada, že som sa doňho prebudila, síce vedľa seba som mala len operadlo gauča. Mama vraví, aby som dbala o svoje zdravie, tak som sa prinútila zjesť slepačí vývar a je mi po ňom celkom fajn. Ale musím si zvyknúť na to, že sa mi točí hlava a musím nosiť stále pri sebe vodu. Hryziem si pery a speváčka spieva: „You say that you don´t need me anymore“ Koho už my nechceme nikdy viac  potrebovať? Kto nepotrebuje nás? Bojím sa, že sa dozviem niečo, čo ma zaskočí a preto pomyselne vyťahujem zápisník a pero mi ryje dôležité body do mojej mozgovej kôry.

Nepotrebujem – neistotu (tá nás len zväzuje a všeobecne, neistá som teraz dosť a často) –chorobu (síce ju už mám a z nej sa síce nevyliečim, ale môžem chodiť do školy, chodiť po vonku, jesť čo mi chutí, ale prídu dni, kedy sa nebudem môcť postaviť na nohy....) –strukoviny (človeka z nich nadúva a treba to ďalej rozpisovať? J) , - blato na topánke (žijem síce v čistom prostredí, ale človek sa dostane do močiarov a bahna, ale dôležité je, aby sa z toho vedel vyhrabať... To bolo myslené dvojzmyselne ) ... A čo ďalej? Je veľa vecí, ktoré nepotrebujem, ale s tým, že ich  mám, som sa nimi naučila žiť, síce mi nič ani nikto nebráni vyhodiť nejakú nepotrebnú vec, ktorá mi inak dekoruje izbu. Hlavne, že spĺňa svoj účel a že poctivo dekoruje. Dôležité je ale neobklopovať sa vecami, ktoré nepotrebujeme, aj keď, čo si budeme hovoriť, tá sviečka z čajovne tak nádherne vonia a tá taburetka je taká štýlová, že mi ju bude každá kamarátka závidieť. Kiežby to boli len veci, ktoré nepotrebujeme. Sú s nami aj ľudia, ktorí napríklad nepotrebujú nás. A ak to aj náhodou zistíme, oni to zistia tiež, že sa mýlili. Len hlupák totiž bude zamieňať dookola ľudí za nových, v konečnom dôsledku je prakticky stále sám. Juuuuj, studenia ma strašne ruky!!!! Ale dúfam, že sa rýchlym písaním v nich rozpumpuje teplo a bude lepšie.

Dnes mi napríklad prišlo až ku dverám jedno (bohužiaľ) neživé prekvapenie... Ale každopádne ma potešilo  a keď raz budem mať deti, poviem im, že tá pani na obraze je ich mama. Áno, prišiel mi obraz, na ktorom je zobrazená na plátne moja osoba. Ktovie, koľko prekvapení ešte tento deň prinesie, okrem môjho operátora, ktorý na každého z nás myslí stále...  Koľko vlastne chcem mať detí? Ak mi to vlastne telo umožní, mať tie deti.... Je totiž vrcholne nezodpovedné, keď chorí ľudia majú deti. Áno, som možno bezcitná xantipa, ale keď sa už raz živá bytosť rozhodne mať deti, tie deti by mala aj plnohodnotne vychovávať. To je môj názor na množenie sa, ako také. Naťahujem sa a tie kríže ešte stále cítim.... Chvalabohu, že ich cítim!!!! V prehrávači hrajú pekne, ale dlhoooo J J

Pôjdem na dvor. Onedlho. Pozrieť, či slnko stále svieti rovnako... A síce nerada to vravím, ale počkám. Dnes výnimočne, či sa stane dajaké prekvapenie. A keď aj nie, na 100% percent môžem povedať, že- mám milujúcu rodinu, môžem  chodiť, síce pred pár dňami som to tak pohotovo nemohla povedať a viem, že prídu dni, kedy znova sa budem zvýjať v bolestiach. Ale! Tento článok má síce obyčajný názov,no jeho posolstvo je čarovné. Chcem, aby každá Vaša boliestka, či už je veľká, alebo malá, viditeľná, alebo neviditeľná, aby bola vstupenkou na lepší život. Lebo nič netrvá večne. Ani to dobré, ale ani to zlé. A ak máte odvahu to zmeniť skôr, zapíšte si aspoň tieto dôležité body do svojej mozgovej kôry: NIKDY netrávte čas znova s takými ľuďmi, ktorí Vás oberajú o energiu. NIKDY sa nikomu nevnucujte, kto chce, Vám to dá najavo aj sám. Ale samozrejme, istým veciam treba dopomôcť. Bože, pripadám si ako nejaký Sokrates.... Ale je to v poriadku. Kľudne filozofujte aj nad tým, prečo je čierna čiernou. Garantujem Vám, že na niečo určite prídete. Ale tipujem, že až neskôr.... alebo keď čierny výkres priložíte oproti slnečnému lúču, určite sa nejaký dôvod alebo odchýlka nájde....

Dobre, dosť už na dnes. Na dnešný deň Vám želám málo čiernej a hlavne nečakane čakané prekvapenia. Verím, že skôr či neskôr nejaké prídu. A tí, ktorí majú doma šteňa, tí si tým môžu byť istí, že tých prekvapení bude doma viac, než dosť. Pozriem do okna a už ho vidím. Čo? Predsa pokojnú ulicu. V dnešnom svete, je už takýchto prekvapení málo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?